eva26

Po tyzdni ma Maca zaviezla na farmu do malickej dedinky zvanej Ladock co je od nej asi hodina cesty. Ked ma brala cez tie hrozne uzke cesticky kde naokolo len same stromy a akoby koniec sveta, kde sa vzala tu sa vzala moj buduci domov zvany Woodland Valley Farm. Na prvy pohlad sa mi to zdalo ako kopa bordelu v celkom peknom a velkom dome. Ked som prvy krat stretla Janet, pripadala mi dost stara, lebo bola neupravena v nejakych farmarskych veciach. Ale bola mila. Po case som sa zoznamila s jej mamou Ingou, ktora je povodom nemka a zije tu s nimi tiez. Po case prisli domov aj ti mali dvaja diabli zo skoly zvani Felicity(8) a William(7). Na prvy pohlad vyzerali ako dvaja anjelici. A to som este nestretla tu najmladsiu Jackie(3), ktora ma od zaciatku neznasala a vzdy ked som sa k nej priblizila, tak kricala "GO AWAY!" Prve dni som si dobre poplakala, lebo som si proste nemohla zvyknut na to, ze som v cudzom dome, aj ked Janet a Inga boli velmi mile. No s deckami to prve dni islo celkom dobre, lebo som bola nova a asi nechceli vyzerat ako hlupe deti, no po case sa ukazali v tom naj svetle! Pre nich je problem, vstat z postele a umyt sa, mat ranajky a obliect si skolsku uniformu. Len kopa kriku a hadania s nimi kazde rano. Potom ist s nimi do skoly na bicykloch, co je dalsi problem, lebo oni musia medzi sebou zavodit, kto bude prvy, a ak jeden je prvsi tak zacne vrestat na prostriedku cesty, ze on alebo ona nikam nejdu, ze on chce byt prvy a tak... Tak si predstavte, ked ste za niekoho zodpovedny na ceste, kde chodia auta a jeden je kdesi daleko v predu lebo nechce cakat a toho druheho musite presviedcat, ze nieje dolezite, kto je prvy... Potom ked musim ist pre nich po skole, je to to iste... Ked im robim veceru tak ti pridu a zacnu vrieskat, ze oni su hladni a chcu jest right now! aj ked este vecera nieje hotova. Alebo ked im povies aby upratali hracky po sebe tak je to take zlozite, ze ti hodinu vrieskaju a potom ked uz fakt na nich navrieskas, co inak nieje pre mna prijemne, ale inak sa to proste neda. Alebo rano ked im upratujem izbu tak najdem pod poduskami papiere od cokolad, keksov, ktore od niekal zobrali a to je asi kazdy druhy den. Hovoria mi ze som idiot, stupid, ... Takze aj take deticky sa najdu. Prve dni som bola nestastna, ze decka ma nemaju radi a chovaju sa ku mne tak ako sa chovaju a dost som sa naplakala, no sestra mi dala radu: "Ty nemusis byt s nimi kamaratka, rob si svoju pracu" A mala pravdu. Po case som uz nebola taka bojazliva a bala sa povedat ich rodicom ako sa ku mne spravaju, lebo som si myslela, ze mi neuveria. No nastastie som sa odhodlala a po case sa to zlepsilo a celkom sme si na seba zvykli, dokonca aj ta najmladsia ma uz ma rada. No ale su stale chvile, ked na seba hukame, teda z mojej strany je to ako: "Milacik, mozes si plakat a skriekat kolko chces, mna to nezaujima, ja si idem robit svoje a ked sa ukludnis tak potom sa porozpravame" A tak to tu asi funguje...